,,Ten najkrajší pocit na svete, stať sa matkou a ten najhorší, keď Vám to niekto/niečo zoberie. Celé tehotenstvo bez problémov, malinký zdravý, pohyby, všetko krásne. Už čakáte na ten deň D ( u mňa mal byť 30.4.2019). Samozrejme, malinký sa vypýtal skôr, ako som čakala, keďže kopance boli veľké a silné. 17.4.2019 o 1:30 hod. odtiekla plodová voda. Tak od 02:00 hod. už na príjme v nemocnici v Skalici,“ vysvetľuje situáciu Lucia.
,,Tak som čakala na moje slniečko. Malinký sa hýbal, srdiečko bilo, len sme sa moc neotvárali, nie natoľko, koľko by sa malo. Do 10:30 hod. stále nič, tak mi dali vyvolávačku. Malinký na monitore, srdiečko v poriadku. Kontrakcie nikdy. Asi o 12-tej mi dali tabletku na kontrakcie a zvýšili dávku. Potom to už silnelo, ale stále nič (plodová voda stále odtekala). Potom už to pri tej 13:00 hod. plodová voda nebola, skôr rúžovkasté. Potom už krv. Samozrejme som to hovorila pri sledovaní malinkého. Kontrakcie už silné, neznesiteľné, no malinkému srdiečko bilo. Plakala som od bolesti a vypýtala som si cisársky rez o 14:00 hod. Samozrejme nie, keďže hodinové kontrakcie sú normálne. Po 15:30 hod. som išla na WC a už len zelené a hnedé,“ opisuje kritickú situáciu Slovenka.
,,O 16:00 hod, dokonca po 16-tej hodine prišiel na rad cisársky rez, malinký bol na monitory, srdiečko bilo, ale slabunko. Kým ma nachystali na cisársky rez, už bolo neskoro. Malinký sa zadusil. Je to neskutočná bolesť. Potom pán primár, vraj “doktor“, pri vysvetlení, čo sa vlastne stalo, povedal: ,,To sa stáva.“ Ako sa toto môže stať zdravému bábätku? Ako? Nechať trpieť matku tak dlho aj s malinkým a nakoniec povedať, to sa stáva. Neprajem nikomu ten pocit, nechať si priviesť drobčeka na svet bez života, ani nezaplačká, nič. Odpočívaj v nebíčku, pusinka moja. Týmto pozdravujem primára K.,“ na záver dodala.
FOTOGALÉRIA:
