V prípade tragického útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zomreli dve ženy, žiadal prokurátor Michal Šoltýs pre Samuela S. doživotný trest odňatia slobody. Argumentoval závažnosťou činu aj potrebou chrániť spoločnosť. Podľa neho nešlo o náhly skrat, ale o vopred pripravený a chladnokrvne vykonaný útok. Zavraždenú zástupkyňu riaditeľky Máriu Semančíkovú mal Samuel viniť aj z toho, že musel študovať podľa individuálneho študijného plánu. Prokurátor poukazoval tiež na výpovede svedkov, podľa ktorých o svojich zámeroch hovoril už pred tragédiou. Jeden zo svedkov vypovedal, že Samuel povedal, „že by najradšej skántril tých, ktorí mu vadili“.
Desivé správy o Alene
Negatívne sa mal vyjadrovať aj o neskôr zavraždenej študentke Alene. „Ja ju zabijem, prisahám, že ju zabijem,“ napísal podľa prokurátora kamarátovi. Alenu a ďalšie študentky spájal s obavou, že by ho pre ich sťažnosti mohli zo školy vylúčiť. V komunikácii sa objavili aj slová: „Zaslúžia si trest, zhynú v pekelnej bolesti.“ Prokurátor upozornil tiež na to, že si Samuel v deň útoku na internete vyhľadával výraz „prekročiť Rubikon“. „Mám za to, že významom bolo vykonať niečo nezvratné,“ skonštatoval Šoltýs. Podľa neho má obžalovaný mimoriadne agresívny potenciál a prejavuje aj radikálne antifeministické postoje. „Je nebezpečný pre svoje okolie,“ vyhlásil s tým, že spoločnosť je pred ním potrebné chrániť.
Silné slová o zavraždených ženách
S návrhom prokurátora na doživotie sa stotožnili aj právni zástupcovia poškodených. Počas pojednávania ukázali fotografie oboch obetí. „Alenka a Marika nikdy nebudú iba pojmami v trestnom spise,“ zaznelo pred súdom. Jeden zo zástupcov poznal Máriu Semančíkovú osobne ako bývalú spolužiačku a pripomenul, že sama prežila obrovskú tragédiu, keď pri dopravnej nehode prišla o dieťa. „Marika bola človekom, ktorý prekonal vlastnú tragédiu bez toho, aby ublížil druhým,“ povedal.
So slzami v očiach hovoril aj o Alene, ktorá bola jeho neterou a ktorú vnímal takmer ako vlastnú dcéru. „Vedela človeka povzbudiť, vypočuť a zostať pri ňom vtedy, keď ju najviac potreboval,“ opísal ju. Alenina rodina bola s gymnáziom úzko spätá – bola už 21. členkou rodiny, ktorá na škole študovala, a jej mama tam 22 rokov učila. Po vražde dcéry však zo školy odišla, „aby vôbec dokázala ďalej žiť“.
Článok pokračuje na ďalšej strane
