,,Keď prídeme po namáhavom dni domov, chcem si s deťmi oddýchnuť, pozrieť telku, navariť večeru, zahrať sa s Ivy, vyhnať ich von s kamošmi aspoň na chvíľku. Chcela by som pokecať o tej peknej slečne, čo sa Nikušovi páči a popýtať sa, či mu niekto neubližuje, nevysmieva sa.
Rada počúvam Tomáškove polhodinové príbehy bez konca – zo školy, o ktorých si iba on v rodine myslí, že sú zábavné a sám sa na nich smeje. To potom rozosmeje mňa a Nika. Chcem mať na nich viac času. Chcem, aby sme boli spolu šťastní a nie nešťastní. A chcela by som, aby naše deti boli šťastné aj v škole. Čo tak škola hrou?“ navrhla znepokojená matka.
Jej prípad nie je jediný. Po zverejnení statusu poslankyňu kontaktovalo viacero rodičov s podobným problémom. Vraj sa musia deťom doma venovať niekoľko hodín denne a pomáhať im s učením, a vedia ich to naučiť. V škole ich to jednoducho nevedia naučiť.
