Niekedy mi vraví, že má pocit, že sa namáha zbytočne, lebo aj tak donesie zlú známku. Vraví, že nič nevie. Ale veľmi dobre vie, že nemá rád školu, že na výšku nechce nikdy v živote chodiť,“ opisuje situáciu poslankyňa.
,,Ako toto môže ten chorý školský systém robiť našim deťom? Ako to môže robiť rodinám? Ja nechcem tých pár hodín, čo môžem byť so synom, na neho bľačať, aby som ho donútila do niečoho, čo neznáša. A keď sme pri tom… Rozčuľuje ma, že toľko vecí nevie. Nemá sa to naučiť v škole?
Načo tam chodí, keď mu to do hlavy musím vtĺcť tu doma? Prečo mu mám vysvetľovať matematiku? Prečo nerozumie geometrii, ak mu nepomôžem doma? Ako to, že urobí 17 chýb v diktáte? Nevravte mi, že je trdlo, lebo doma mu to vysvetliť viem. A keď napíšeme diktát s chybami, zopakujeme ho znova a je to neporovnateľne lepšie.
Občas aj bez chýb. Strašne sa vtedy teší a ja som pyšná. Prečo mu to škola nevie podať tak, aby ten chalan nie len pochopil, ale naučil sa tešiť z hodnoty poznania? Aby túžil po vzdelaní a tešil sa na nové vedomosti?“ nahnevane sa pýta Cigániková.
