Socializmus síce nikomu nič dobrého nepriniesol, určite však existovalo niekoľko vecí, na ktoré sa dá spomínať s nostalgiou. Napríklad, klasické vianočné ozdoby, vianočná atmosféra, dobové darčeky a drobné detaily vtedajších sviatkov.
Pred bytovkami na sídliskách stáli snehuliaci a každé dieťa malo svoje osobne vyhĺbené iglu. Keď večer začalo mrznúť, z práčovne sa cez pivnicu a vetračku von natiahla hadica a polievalo sa ihrisko pred blokom. Ráno už proti sebe na ľad nastupovali hokejové tímy chlapcov z okolitých blokov.
Neraz sa pridali aj oteckovia. Predtým, než doniesli do vane umakartovej kúpelne bztového jadra kapra (a celá rodina sa musela pár dní umývať iba v umývadle), každé ráno povinne odhrnuli z klziska sneh.
Obložili ho doskami a synom stiahli šnúrky na korčuliach tak silno, že ich z toho boleli chodidlá. Ale nevadilo, zápas bol zápas a na striedačke sedelo vždy dosť pripravených náhradníkov so zmrznutými slížami pod nosom.
Zatiaľ čo mamy doma piekli koláče a debatovali so susedkami pri káve, tatovia museli vytiahnuť večne sa kaziace elektrické sviečky na vianočný stromček, rozmotať zauzlené káble, preskúšať a opraviť ich.
Tesne pred tým, než sme vyrazili so sekerkou a pílkou do lesa po vianočnú jedličku alebo smrečok, sa zo skrine vytiahli a oprášili ozdoby. Obrovské sklenené gule, klasické vianočné salónky a čokoládové kolekcie. Na vrch stromčeka sa osadila buď hviezda, alebo sklenený špic.
V priebehu sviatkov sa, samozrejme, tradičné salónky a čokoládové kolekcie potajomky vyjedali. Obal sa po zjedení obsahu naaranžoval tak, aby stále budil dojem plnosti. Ale jediné, čo budil, bolo podozrenie rodičov.
Obľúbenou zábavou detí v súvislosti s vianočným stromčekom bolo aj lezenie popod, ponad, na a behanie okolo neho. To všetko spôsobovalo kývanie, neprimerané nakláňanie už aj tak kriticky preťaženého stromčeka, ďalej padanie ultrakrehkých sklenených ozdobných gúľ a opadávanie ihličia. Rodičia to znova ocenili primeraným krikom.
A aké darčeky fičali pod stromčekmi v 80. rokoch? Okrem stáročnej vianočnej klasiky (najmä pre rodičov a starých rodičov) – kníh a oblečenia, existovalo niekoľko v tej dobe moderných hitov, po ktorých túžili takmer všetci chlapci a dievčatá.
Pre najmenších chlapcov bola skutočným pokladom pod stromčekom veľká oranžová vyklápacia Tatra 148. Pre dievčatá klasický kovový kočiar pre bábiky s gumovými kolieskami.
Zatiaľ čo tí starší túžili napríklad po farebnom hlavolame, ktorý si mimochodom svoju celosvetovú popularitu zachoval dodnes – Rubikovej kocke. V 80. rokoch sa doslova šialenstvo rozpútalo okolo takzvaných céčok – plastových výliskov v tvare písmena C. Spočiatku sa používali ako súčasť závesov do okien a dverí, no onedlho sa z nich stal fenomén detí a mládeže.
Obľúbeným hitom boli aj rôzne stolové hry, ako futbal alebo hokej, ale aj spomínané technické stavebnice. Napríklad, kovová stavebnica českej výroby Merkur, ktorá sa, mimochodom, začala vyrábať už v 20. rokoch v českom meste Polička nad Metují.
Kovové súčiastky spájané kovovými háčikmi, matičkami a šrúbkami, neskôr doplnené aj elektromotorčekmi, rozvíjali manuálnu zručnosť a technické myslenie.
Vrcholom tejto éry boli začínajúce technologické hračky a elektronické zariadenia. Kazetový magnetofón s rádiom alebo jednoduché digitálne hry s čiernobielym displejom už boli absolútnym tuzexovým luxusom. Ale naozajstným kingom bol ten, kto išiel po Štedrom dni po ulici s vreckovým kazetovým prehrávačom – takzvaným walkmanom a penovými slúchadlami na ušiach.
Zlé a niektoré dobré jazyky tvrdia, že Vianoce pred desiatkami rokov boli síce možno skromnejšie a chudobnejšie, ale priateľskejšie a o to viac sme si ich užívali. Predvianočného zhonu bolo menej, komunity, rodiny a všetky generácie sa stretávali viac. Ľudia k sebe mali akosi bližšie a boli tak nejako spokojnejší.
Tak čo? Spomínate?
