Väčšina ľudí sa o smrti bojí hovoriť. Vyhýbajú sa otázkam, ktoré sú spojené so smrťou, ale to, že raz zomrieme všetci je dané už pri našom narodení. Preto by sme sa nemali tváriť, že sa nás to netýka.
Proces umierania bol opísaný pri pitve, rovnako ako štruktúra a zloženie mozgu.
Doktor uviedol, že vývoj mozgu v priebehu miliónov rokov sa odohrával v určitých vrstvách. Vedci si myslia, že prvé sa vyvinuli bazálne gangliá, ovládajúci potreby ako hlad alebo pohyb.
Pitva mozgu
Následne sa vyvíjali zložitejšie vrstvy, ktoré riadia intelekt a emócie. Sú nimi hipokampus a spánkový lalok. Tie slúžia k pamäti či schopnosti učiť sa. V poslednom rade sa vyvinula mozgová kôra, ktorá riadi ľudské správanie a plánovanie budúcnosti. Tá je zložená zo 4 lalokov.
Všetko sa odohráva v niekoľkých fázach. Zospodu sa do mozgu dostáva krv, preto prvý odumierajú vonkajšie vrstvy (10-20 sekúnd). Tie riadia funkcie správania. Ako ďalšie nasleduje pamäť a komunikácie. V poslednom rade odumiera jadro.
A čo sa s človekom deje ďalej?
Väčšina ľudí sa o smrti bojí hovoriť. Vyhýbajú sa otázkam, ktoré sú spojené so smrťou, ale to, že raz zomrieme všetci je dané už pri našom narodení. Preto by sme sa nemali tváriť, že sa nás to netýka.
Všetko okrem jadra odumrie. Takí ľudia sú teoreticky stále živí, ale len vo vegetatívnom stave. “Nemajú vedomie, ale bazálne štruktúry sú stále nepoškodené, dýchajú a majú pulz” vysvetľuje Shaw.
Základné inštinkty bojujú až do úplného konca, avšak osobnosť a charakter človeka umierajú ako prvé.
Vedci poznamenali, že tento fakt o umieraní človeka je veľmi zaujímavý a do budúcnosti môžeme očakávať ďalšie odhalenie fascinujúcich faktov ohľadom ľudského mozgu, ktoré nám možno vysvetlí, že smrti sa báť nemusíme.
