„S Júliou som sa zoznámil pomerne nedávno, niekedy v marci. Rozprávala mi o svojej situácii, o tom, že je sirota. Keď mi povedala o tom, ako pátrala po svojej minulosti a nič nenašla, rozhodol som sa, že skúsim nejakú informáciu nájsť. Jednoducho, máme vek internetu …, “ opisuje začiatok pátrania Ilja Krjukov (24).
Rusko je veľké, deti sa strácajú všade a tento prípad navyše komplikovalo to, že Julie sa stratila v Bielorusku, ale žila v inom štáte a nič si nepamätala. Ilja zadal do vyhľadávača kľúčové slová „dievčatko Julie, stratené dieťa, 4 roky“. A skutočne v jednom z bieloruských lokálnych listov našiel krátku správu o nezvestnej dievčine. Súhlasilo všetko, vrátane jazvy po detskom úraze na hlave.
Nakoniec rozhodla veda
V auguste na bieloruskej polícii zazvonil telefón. Na dievčatko stratené pred dvadsiatimi rokmi si už nikto nepamätal a informácie, že je na svete – živá a zdravá – znela príliš fantasticky. Nakoniec policajti uverili Iljovým slovám a dohodli schôdzku.
Stretnutie bolo dojemné, lenže tiež plné neistoty. Všetko ešte mohlo byť úplne inak. Julia si ale zrazu začala vybavovať útržky z detstva. Spomenula si na brata i na sestru i na to, že ju v roku 1999 našli na stanici v Riazaň. Definitívne slovo mala expertíza DNA – a tá definitívne potvrdila, že rodina je zase pohromade.
Julia príbeh uzavrela slovami: „ Som vďačná úplne všetkým, svojim vlastným rodičom aj rodičom, ktorí ma vychovali a dali mi všetko potrebné. Všetci sú moji. A samozrejme som veľmi vďačná svojmu kamarátovi. Boh existuje, zázraky sa dejú. Najdôležitejšie je veriť a čakať. „
To by bola pekná bodka, ale zostáva jedna záhada – ako sa štvorročné dievčatko z vlaku medzi Minskom a Osipovič ocitlo v Riazaň, ktorá je 900 kilometrov ďaleko od jeho domova.
FOTOGALÉRIA:
