Text, ktorý sa dotýka najcitlivejších strún srdca. Tí z vás, ktorí ešte stále máte svoje mamy, máte veľké šťastie, že im môžete zavolať a oni vám odpovedia alebo vidíte na svojom mobile zvoniť jej číslo.
„Môj deň sa rozhodne nemusí podobať tomu tvojmu, nech sa snažím akokoľvek…
Niekedy sa tvárim, že jej môžem zavolať, ale rozhodnem sa, že jej nezavolám. Iné dni jednoducho vytočím jej číslo, len aby som na displeji videla „Volám mame“.
Niektoré dni chytím svoj nárek za rohy a hlasno zakričím. Svojmu náreku hovorím, že nemám výhovorku, aby som počula jej hlas, pretože jej slová mám vryté do srdca. Navyše väčšinu dní je realita taká, že to nestačí a stačiť nebude.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
