4. Za rodičovským domom sa rozprestierala obrovská préria. Premávalo sa po nej množstvo divokých zvierat, boli tam veľké rybníky, malé lesíky a ja som to ako utiahnutý introvert miloval. Často som sa tam potuloval, kým nezašlo slnko. Keď príde reč na šťastné detstvo, vybavuje sa mi jedna konkrétna spomienka – ako sedím na plote, pri nohách môj pes, predo mnou préria a pozorujem západ slnka.
Ten moment nebol ničím špeciálny, no v mojej detskej hlave sa javil ako dokonalý. Vyrastal som na Calvinovi a Hobbesovi a mal som veľké šťastie, že som vyrastal v takejto oblasti. Bolo to akoby som žil vo svojom obľúbenom kreslenom komikse. No čo môže byť pre dieťa lepšie?
5. Mal som asi šesť. Zobudil som sa uprostred noci a išiel na toaletu. Bolo dokonalé ticho, absolútna tma a na chvíľu sa zdalo, akoby zastal čas. Vtedy som v kuchyni narazil na svojho dedka – sedel za stolom, popíjal whisky a chrúmal maslové krekery. Pozval ma, aby som si k nemu prisadol. Bolo mi to veľmi vzácne, keďže som s ním takmer nikdy netrávil čas osamote.
Ani si nepamätám, či mi vôbec niečo povedal, teda okrem toho, že by som sa mal vrátiť naspäť do postele. No pamätám si, aký som mal z toho pocit. Pamätám si jeho prítomnosť. Ako mi v nej bolo dobre. Aký pokoj z dedka vyžaroval, aká rozvaha. Pamätám si jeho obrovskú tmavú siluetu sediacu na stoličke oproti mne. Krátko nato ho skolila rakovina a toto je jedna z mála spomienok, ktoré naňho mám.
6. Je to smutné, no deň predtým, ako môj brat spáchal samovraždu, sa so mnou celý deň hral. Stavali sme rôzne veci z lega, smiali sa a ja som si myslel, že nám bolo dobre. Malo to na mňa veľmi pozitívny vplyv… a potom sa stalo toto. Rozhodol som sa však nenechať si pokaziť spomienku na to, ako sme sa hrali a ako som ho mal veľmi rád.
7. Jedného dňa v lete 2003 sme sa všetky decká zo susedstva spolu hrali vonku. Behali sme po ulici, púšťali šarkany a jedli zmrzlinu… jednoducho celý deň sme strávili spoločnou zábavou. Pamätám si, že som si večer ľahol do postele s myšlienkou, aký dokonalý deň to bol. Ešte dodnes na to občas spomínam.
8. Vyrastal som na farme. V ten deň som sedel na koni s mojou sestrou, jazdili sme za tmy po pozemku a ona mi spievala pesničku. Jej hlas bol tenučký a jemný, niečo také som nikdy predtým nepočul. Jej spev ma uspal. Epilóg: Na druhý deň v škole som zjedol kriedu, lebo mi ktosi povedal, že po nej budem mať taký tenký hlások aj ja. Bolo to trpké sklamanie.
9. Bol som siedmak a moja detská láska mi po prvýkrát (aj posledný) dala pusu. Strávili sme spolu celý deň, prechádzali sa po vonku a držali sa za ruky až do západu slnka. Nedávno sme sa stretli opäť, po 19 rokoch. Z našej detskej lásky sme už dávno vyrástli, no aj tak je to stále najkrajšia detská spomienka, akú mám.
10. Keď ma môj otec zobral do kina na Hady v lietadle. Nikdy nezabudnem na hada, ktorý uhryzol jednu slečnu do pŕs. Ďakujem, oci!
11. Sedeli sme s bratom v obývačke počas chladného letného dňa, okná otvorené dokorán a celou obývačkou sa rozliehala vôňa čerstvo pokosenej trávy. Naši vonku obrábali záhradu, brat hral na Wii-čku Super Maria alebo niečo iné a ja som sedel vedľa neho a pozoroval. Len zriedkakedy mi dovolil hrať s ním, lebo mi to vôbec nešlo.
Nevadilo mi to. Bavilo ma sedieť vedľa neho a pozerať sa. Jedli sme jeden nanuk za druhým, pili litre citrónovej limonády a sedeli tam v obývačke celé hodiny. Bolo to úžasné, také nevinné a pokojné. No čas plynul, naši sa rozviedli, predali dom a nás už akési Wii-čko prestalo zaujímať… ale boli to krásne časy.
