Vznik tohto variantu vedci spájajú s dlhodobou infekciou u jedného človeka. Vírus mal v jeho tele priestor sa dlhší čas množiť a postupne hromadiť zmeny. Až potom sa pravdepodobne dostal späť do bežnej populácie. Výskumníci z nemeckého ústavu sa preto zamerali na to, ako sa nová mutácia správa pri vstupe do ľudských buniek.
„ Výsledky ukázali, že PJ.2.1 sa dokáže výrazne účinnejšie nadviazať na receptor ACE2, ktorý koronavírus využíva ako vstupnú bránu do buniek, “ uviedli výskumníci. Napriek tomu výskum priniesol aj pozitívne zistenie. Protilátky vzniknuté po očkovaní vakcínou dokázali novú mutáciu neutralizovať. „ Výsledky ukazujú, že očkovanie vakcínou Comirnaty upravenou proti variantu XFG chráni proti PJ.2.1, “ dodali výskumníci.
Nemecko napriek tomu sleduje rastúci počet prípadov covidu. Tamojšia varovná koronavírusová mapa svieti na červeno a množstvo infekcií sa zvyšuje takmer vo všetkých spolkových krajinách. Nárast potvrdzujú aj rozbory odpadových vôd. „ Vidíme rýchle šírenie koronavírusov, ktoré zodpovedá jesennej a zimnej sezóne, “ uviedol epidemiológ Timo Ulrichs pre portál Focus .
Zároveň pripomenul, že v populácii už existuje pomerne široká úroveň imunity. “ V súčasnej dobe dostupná vakcína poskytuje ochranu, „ dodal Ulrichs. Podľa neho preto nie je dôvod na obavy.
Vedci však upozorňujú, že situácia sa môže zmeniť, pokiaľ vírus získa ďalšie mutácie, ktoré mu umožnia lepšie vzdorovať imunite človeka. Výskum tiež odhalil slabšiu účinnosť súčasných vakcín oproti variantu BA.3.2, ktorý sa objavuje predovšetkým u detí. Odborníci preto zvažujú, či by budúce vakcíny nemali obsahovať aj zložku zameranú na túto mutáciu.






























