Po skončení strednej školy absolvoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU), čo mu otvorilo dvere k profesionálnej hereckej kariére. Okolo roku 1958 sa angažoval v Divadle Jonáša Záborského v Prešove a následne v kabaretnom divadle Horizont. Neskôr sa stal výraznou postavou Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil desaťročia ako herec, tvorca a improvizátor.
Oldo Hlaváček zomrel v nedeľných ranných hodinách po dlhšej chorobe v jednej z bratislavských nemocníc.
Za svoj najväčší úspech považoval stretnutie so svojou manželkou, ktorá mu bola zároveň celoživotným vzorom. „Na prvom mieste je stretnutie s mojou manželkou Božkou pred mnohými rokmi. Pre mňa bola, je aj navždy zostane najväčším vzorom. Čo sa týka práce, často mi pomáhala v písaní a tiež pri interpretovaní. To sú domáce úspechy, ale tie radím pred všetky ostatné úspechy, ktoré som dosiahol,“ vyznal sa pre TASR Hlaváček pri svojom životnom jubileu 90 rokov, ktoré oslávil minulý rok.
Preslávil sa aj na televíznej obrazovke
„Ja som sa zaujímavým spôsobom dostal do divadla, hneď po skončení vojenskej služby. Hrával som veľmi často, predovšetkým na Malej scéne SND. Tu som zažil najpozitívnejšiu odozvu od divákov, a to som považoval za jeden z najväčších úspechov vo svojej práci,“ prezradil vtedy Hlaváček.
Priestor pre svoju komiku, zmysel pre paródiu a karikatúru našiel predovšetkým v rozhlase a televízii. Účinkoval v nespočetnom množstve zábavných programov vrátane tých silvestrovských. S kolegom Ivanom Krajíčkom stvárnili nezabudnuteľných gazdov v scénkach v Hostinci Pod gaštanom.
Práve v rámci pracovných úspechov si najviac cenil prácu v rozhlase. „Keď som sa sám seba pýtal, čo som dobre urobil, tak to bolo písanie textov pre rôzne relácie v rozhlase a v televízii. To ma utešovalo, s tým som sa upokojoval,“ priblížil v roku 2024 umelec.
Raketový vzostup popularity však Oldovi Hlaváčkovi v 70. rokoch 20. storočia priniesla televízna súťaž Vtipnejší vyhráva, v ktorej známi herci rozprávali vtipy a ich úspech meral „potleskomer“. Hlaváček reláciu nielen uvádzal, ale aj autorsky pripravoval. O najvyššiu métu 100 bodov sa v nej pravidelne uchádzali herci ako František Dibarbora, Marián Labuda, Eva Krížiková, Ivan Rajniak, Magda Paveleková, Ivan Krivosudský alebo Ivan Krajíček, ktorý neskôr Hlaváčka vystriedal v jej moderovaní.
Diváci ho videli aj vo filmoch
Vo filme debutoval v roku 1966 v snímke Tango pre medveďa. Diváci ho mohli vidieť aj vo filmovej dráme Zajtra bude neskoro (1972), v komédii Hroch (1973), Rača, láska moja (1977), v rozprávke Múdra Gabriela (1983) a v televíznom filme Bankinghouse Khuwich and comp. (1985).
So synom Ivom Hlaváčkom účinkoval v programe Hore nohami a moderovali reláciu Kurnikšopaholubník. Účinkoval aj v televíznych seriáloch ako Tajné životy (2015) a ZOO (2016).
Okrem manželky mal Hlaváček aj vzor z hereckej branže. „Naslovovzatých priateľov, ktorí boli ochotní urobiť a vykonať všeličo možné, a ja nechcem povedať, že aj obetovať život kvôli svojmu priateľovi, tak to bol Jozef Kroner. Keď som začínal a bol som doslova v plienkach, nič som neznamenal, nič som na Slovensku nedosiahol, nemal som šancu účinkovať v niečom, z čoho by boli ľudia nadšení a spokojní predovšetkým. Bol pre mňa vzorom a veľmi dobrým priateľom. Jednak pretože bol rybár, mal rád prírodu. Denno-denne sme boli spolu, motkali sme sa po zemeguli, potom, samozrejme, v rôznych inštitúciách, ako bol rozhlas, divadlo, televízia a predovšetkým vtedy boli veľmi aktuálne estrády,“povedal vtedy Hlaváček.
Za významné zásluhy v rozvoji divadelnej, rozhlasovej a filmovej tvorby udelil prezident SR Rudolf Schuster 20. februára 2004 hercovi vyznamenanie Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.
Rok ho väznili
Hlaváček sa v októbri 2013 zúčastnil na odhalení tabule na pamiatku politických väzňov, ktorých v budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave držal v rokoch 1948 – 1989 komunistický režim.
On sám bol v roku 1957 uväznený na jeden rok za poburovanie proti republike. Po návrate z väznice ho prijali do bratislavského Slovnaftu na miesto vodiča parného valca, napokon však ponuka z Divadla Jonáša Záborského v Prešove umožnila umelcovi pokračovať v hereckej dráhe.
Svoju profesionálnu kariéru ukončil na divadelných doskách SND, kde naštudoval poslednú rolu v hre Pohreb alebo svadba – čo skôr? (premiéra v roku 2019). V hre od autora Chanocha Levina stvárňoval Hlaváček postavu Lichtensteina, starnúceho joggera. Poslednýkrát si v inscenácii, nabitej zvučnými menami ako Dušan Jamrich, Martin Huba, Ľuboš Kostelný, Gabriela Dzuríková či Zuzana Kocúriková, zahral v júni 2021.
Herec v súkromí vynikal aj ako výborný kuchár a remeselník. Zostali po ňom dvaja synovia – Oldo a Ivo, bol hrdým dedom a pradedom.
VIDEO:
FOTOGALÉRIA:
