Ruský diplomat ozrejmil, že súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie členských krajín NATO prijať Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpečnosti možno dosiahnuť len prostredníctvom „železobetónových bezpečnostných záruk“.
Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu označil Gruško za „nevhodné a absurdné“.
Gruško však v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že „udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlučiteľné veci“. Podľa neho sa v NATO „oháňajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skutočnú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhokoľvek dôvodu, len aby sa opäť zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach“.
Zdôraznil, že Moskve „vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity“. Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, „znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu“.
Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že „mierový balík“ potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. „o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch“. Nateraz je však podľa Gruška takáto diskusia predčasná.
Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.
Gruško tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine „v skutočnosti dospel do fázy, keď Západ utrpel strategickú porážku“. Vysvetlil, že Západ počítal s vojenskou porážkou ruskej armády na bojisku, ekonomickým kolapsom Ruska a so zmenou režimu, ale „výsledok je presne opačný“.
