Hovoríme o mobilných telefónoch a o ľuďoch, ktorí používajú obrazovku v spoločensko-sociálnych situáciách alebo hrajú videohry. Všeobecne povedané je to tým, že ide o neprirodzenú, neľudskú komunikáciu, ktorá neexistovala dvesto tisíc rokov, je plochá a vytvorí z nejakej mašiny, teda stroja, vzťahového partnera.
Namiesto toho, aby ľudia nadväzovali vzťahy s ďalšími ľuďmi. Je síce pravda, že na druhom konci pomyselného drôtu je ďalší človek, ale komunikácia sa tým neúmerne zjednodušuje a splošťuje.
Zjednodušuje …?
Nedochádza k žiadnemu otvorenému dialógu ani k riešeniu problémov, ktoré tvoria základ úspechu v živote. Pokiaľ s niečím v reálnom svete nesúhlasím alebo ma niečo nebaví, nemôžem to len tak jednoducho vypnúť, ako sa to deje pri moderných technológií. Navyše je tam totálna absencia neverbálnej komunikácie, ktorá je pre mozog evolučne daná a dôležitá. To znamená, že nepočujete hlas, nevnímate tvár a nepozeráte sa na ruky. Takzvané neverbálne signály tam úplne chýbajú.
A rád by som zdôraznil, že to rozhodne nie je len môj názor, ale ide o vedecky potvrdené fakty. Tá dávam ako neurológ iba dohromady, čím sa vytvorí syntéza, ktorú prezentujem. Je stopercentne vedecky potvrdené, že užívanie mobilných telefónov, sociálnych sietí a monitorov počítačov môže mať prevažne veľmi negatívny vplyv.
Hovoríte „prevažne“, existujú teda nejaké pozitívne dopady moderných technológií na populáciu?
Sú dobré v prípade, že niekto hľadá určité informácie, ktoré potom použije na to, aby sa lepšie rozhodol. Trebárs keď si niekto nemôže zvoliť medzi dvoma variantmi a k svojmu rozhodnutiu potrebuje nejaké doplňujúce informácie. V takejto situácii môžu byť moderné technológie užitočné. Prirodzene, že napríklad prednášku pripravím oveľa rýchlejšie, keď používam počítač, ako keď hľadám informácie len v knihách.
Francúzsko zakázalo mobilné telefóny vo všetkých školách pre všetky deti do šestnástich rokov. Deti nemôžu mať mobil ani v triede, musia ho nechať mimo …
Líši sa nejako vplyv moderných technológií na dospelý a detský mozog?
Deti sú oveľa náchylnejšie ako dospelí. Naše najskôršie skúsenosti a zážitky určujú, akým spôsobom a o čom v budúcnosti premýšľame. To je tiež dôvod, prečo nadnárodné organizácie, ako je Svetová zdravotnícka organizácia alebo Americká pediatrická akadémia, vydali odporúčanie, že žiadne malé dieťa by nemalo mať prístup k akejkoľvek obrazovke. Až keď začne chodiť do školy, tak maximálne hodinu denne. Postupom času maximálne dve hodiny denne a iba so supervíziou, to znamená pod dohľadom rodičov alebo učiteľov.
To mi pripadá prakticky nemysliteľné. V súčasnej dobe už má mobil väčšina prváčikov a ich rodičia si pochvaľujú, že majú prehľad o ich pohybe a že sa tým zvyšuje bezpečnosť detí …
Žiadne dieťa by nemalo mať mobil vôbec. Ani jedna štúdia nikde vo svete nepreukázala, že by to viedlo k čomukoľvek dobrému. Bodka. Argument týkajúci sa zvýšenia bezpečnosti – že dieťa predsa musí mať telefón, aby sa mohlo „kontrolovať“, je klam. Vznikol u stále nervóznejšej spoločnosti, ktorá je komerčne navedená a manipulovaná pre tvorbu deformovaných priorít a predstáv.
Ako sa pozeráte na výučbu s použitím moderných technológií? Napríklad situáciu, keď sa v školách používajú notebooky, tablety a počítače.
Žiadna štúdia nepreukázala, že ak sa učíme za pomoci počítača, vedeli by sme toho viac alebo by boli výsledky našich testov lepšie. Naopak, celá rada výskumov dokázala, že pri učení z papiera dosahujeme v testoch oveľa lepšie výsledky. Potvrdilo sa to tak, že žiaci boli rozdelení do dvoch skupín. Rovnakí učitelia učili rovnaké predmety, jedna skupinka k tomu používala počítač a druhá klasickú učebnicu. Tí, ktorí sa učili s papierom a s učebnicou, mali konzistentne lepšie známky aj rozsah vedomostí než skupina s počítačmi. Takže moderné technológie sú výrazne dvojsečným mečom. Je to viac-menej podobné ako jed, ktorý väčšinou škodí, ale v určitých menších dávkach môže byť účinný pre ojedinelé prípady.
Lenže hlavnou hrozbou technológie je, že nám prináša klamné zdanie, že sme v úvodzovkách lepší tým, že ju máme, teda tým, že máme lepší a rýchlejší počítač alebo menšie telefón, ktorý sa nám zmestí do vrecka. Keď sa nad tým zamyslíme, tak všetky moderné technologické vynálezy – a teraz nehovorím o priemysle a nehovorím o vede, ale o tých, ktoré používa bežná verejnosť – ktoré za niečo stoja, už boli vymyslené. Moderné technológie nám, čo sa týka spoločenského žitia, neprinášajú vôbec nič nové ani dobrého, len modifikáciu toho, čo už je, teda niečo rýchlejšieho, menšieho a tak ďalej. V skutočnosti nám nezlepšuje kvalita nášho žitia a rozhodne nám nedodá väčší pocit šťastia. Naopak sa na nej stávame závislí. Zatiaľ čo tí, ktorí ich vyrábajú, zarábajú peniaze tým, že kupujú a predávajú naše súkromie.
S tým zrejme súvisia aj zhoršujúce sa vyjadrovacie schopnosti dnešných detí …
Slovník dnešných detí sa skutočne zmenšuje až tak, že nie sú schopné vnímať, čo čítajú, pretože mozog vstrebáva informácie a interpretuje ich tým spôsobom, ktorým ich dostáva. Takže ak deti a ľudia čítajú len krátke vety textových správ, začnú samozrejme premýšľať aj týmto spôsobom. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa ľudia, ktorí sú veľmi aktívni na mobilných telefónoch a sociálnych sieťach, sa nevedia ani poriadne vyjadriť. A s tým je spojené aj to, že nevedia ani riešiť problémy.
To znie veľmi depresívne. Existuje podľa vás spôsob, ako by rodičia mohli uchrániť svoje deti pred vplyvom moderných technológií? Alebo tento vplyv aspoň obmedziť?
Je potrebné upozorňovať na to, že ide o slepú ulicu – a myslím si, že už sa to deje. Ostatne náš rozhovor je toho tiež dôkazom. Touto témou už sa zaoberajú státisíce rôznych článkov, vedľa toho existujú aj rôzne iniciatívy a nadnárodné organizácie, ktoré túto tému riešia. Našťastie už sa táto tému dostáva aj na úroveň legislatívy. Napríklad vláda Francúzska zakázala mobilné telefóny vo všetkých školách pre všetky deti do šestnástich rokov. Deti nemôžu mať mobil ani v triede, musia ho nechať mimo. A Francúzi veľmi dobre vedia, prečo to robia. Je potrebné neustále upozorňovať na to, že všetky firmy, ktoré tieto technológie predávajú, predávajú zároveň aj vaše súkromie.
Hlavné ale je, že rodičia si musia uvedomiť, že ich hlavnou úlohou v živote je výchova dieťaťa. A že keď dieťaťu dajú mašinu, rozhodne ho nevychovajú tak, ako oni. V tomto ohľade rodičia absolútne zlyhávajú. Myslia si totiž, že prostredníctvom moderných technológií dieťaťu niečo ponúkajú, lebo dnes sa dieťa predsa nesmie ani na okamih nudiť. Lenže neurologicky je pravdou pravý opak. Dieťa sa má nudiť, aby prišlo na iné a nové veci. Aby sa naučilo hrať sa a aby sa naučilo interagovať s ďalšími deťmi. Rodičia to tiež často robia preto, aby mali viac času a zarábali viac peňazí, a nie aby sa sústredili na výchovu svojho dieťaťa. A v neposlednom rade by sa rodičia mali tiež pričiniť o vytvorení negatívneho stereotypu.
Negatívneho stereotypu?
To je ďalšia vec, ktorá sa začína pomaličky diať – a totiž určitá autocenzúra. Dieťa, ktoré sústavne pozerá do mobilu, ostatné deti nerešpektujú a pokojne aj vylúčia z kolektívu, pretože ich takto závislé dieťa odpudzuje. Je skrátka potrebné, aby nadužívanie moderných technológií začalo byť spoločensky akýmsi tabu. Podobne ako napríklad v deväťdesiatych rokoch začalo byť medzi mladými ľuďmi tabu fajčenie. Nie zo zdravotných dôvodov, ale skrátka preto, že už to nebolo in. Fajčiari boli vnímaní ako niekto, kto smrdí a má vrásky. Tento negatívny stereotyp začal platiť hlavne v Amerike a na západ od nás. Práve vďaka tomuto negatívnemu stereotypu spoločnosť výrazne obmedzila fajčenie. A presne taký negatívny stereotyp je potreba vybudovať ohľadom hrania videohier a ďalších aktivít spojených s modernými technológiami.
Takže mobilný telefón je ako kasíno. Človek ide okolo, bliká to tam, vo vnútri sa niečo deje. Zastavíte pri dverách a buď idete ďalej, alebo sa chvíľu pozeráte pri dverách, ale rovnako skôr alebo neskôr do toho kasína vojdete, aby ste si to predsa len skúsili. A potom je pokojne možné, že už tam zostanete navždy. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že toto je nebezpečný spoločenský zlozvyk. To, že to robí väčšina ľudí, vôbec neznamená, že je to dobré, ale naopak, že je potreba dostať sa z tejto slepej ulice preč.
