Deťom ku šťastiu naozaj netreba veľa. Stačí slnečný deň, granko a šarkany, a už sa škeria od ucha k uchu. Veľké dospelácke problémy neexistujú, respektíve existujú, ale celkom mimo ich univerzum. Rokmi sa to akosi mení, k dobrej nálade len slnko a chutné občerstvenie nestačia.
To však neznamená, že si nepamätáme časy, keď tomu tak bolo. Pamätáme. Akoby to bolo včera. Aj títo ľudia z internetu si na to dobre pamätajú a na Reddite sa podelili o tie momenty, ktoré vo svojom detstve považujú za najkrajšie. Aký je ten tvoj?
1. Obed a zmrzlina v Londýne s mojimi rodičmi. Mal som asi 9. Otec mal v tom čase prácu ďaleko od domova a nevídali sme sa často. Bol som rád, keď si na nás vedel nájsť čas párkrát do mesiaca, takže, keď škola zorganizovala výlet do Londýna a dovolili mi ísť namiesto múzea na obed s otcom, bol som šťastím bez seba.
Najprv sme sa najedli, potom sme išli na zmrzlinu. Všetci traja – mama, otec a ja. Otec si dal obrovskú zmrzlinu, v mojich detských očiach bola ako z iného sveta a dodnes som presvedčený, že si dal aspoň sedem kopčekov. Spadla mu na kravatu a všetci sme sa na tom spoločne smiali. Kráčali sme dole ulicou, neohrozená trojka a so mnou v strede sme sa držali za ruky. Bol to krásny deň. Tú spomienku s láskou opatrujem.
2. Ako dieťa som si vôbec neuvedomoval, že sme chudobní. Naozaj veľmi chudobní. Rodičia robili, čo mohli, aby sme to nijako necítili, no v jednej veci sa im to predsa nedarilo. Strašne sme túžili ísť na baseballový zápas, no lístky boli príliš drahé a nebola šanca, že by si to naši mohli dovoliť. Tak nám to vykompenzovali inak. Mama doma vyrobila akože lístky na zápas a falošné peniaze, ktoré sme akože mohli minúť.
Do obývačky pred telku dala všetky stoličky, ktoré sme doma mali a nalepila na ne čísla. Pár minút pred zápasom sme sa zoradili pred dverami, pri ktorých stál otec a predával nám naše lístky. Keď hra začala, naši išli do kuchyne a vrátili sa s obrovskou táckou plnou hot-dogov, kričiac: „Čerstvé hot-dogy! Kúpte si hot-dogy!“ Vytiahli sme peniaze, ktoré nám mama vyrobila a dali si toľko hot-dogov, koľko sme len vládali. Najlepšia hra na svete.
3. Môj otec je zanietený ornitológ a už ako malú ma učil o jednotlivých vtáčikoch. Ako vyzerajú, aké majú pierka, ako ich rozoznať podľa zvuku… bolo to veľmi zaujímavé. Každý večer sme robili náš špeciálny rituál – bežali sme potme od domu k stodole a húkali ako sovy v nádeji, že nám tie skutočné na odpoveď zahúkajú tiež. Niekedy to fungovalo, niekedy nie. Väčšinou nie. Ale aspoň som mohla tráviť čas s otcom a tie chvíle sú mi dodnes vzácne.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
