Keď sa Európa po druhej svetovej vojne spamätávala z jej následkov, jedným z najväčších problémov bol nedostatok bývania. Mnoho miest bolo takmer zničených bombardovaním a počet obyvateľov rástol rýchlejšie, než bolo možné stavať nové domy.
Socialistické Československo, rovnako ako mnoho ďalších krajín, hľadalo riešenie tejto situácie. A našlo ho v podobe prefabrikovaných panelových domov, ktoré začali rásť na okrajoch miest a stali sa symbolom novej éry.
Nedostatok bytov bol v Československu obzvlášť akútny. Vojna zanechala stopy aj tu, ale situácia bola ešte skomplikovaná masívnym odsunom Nemcov, čo paradoxne viedlo k dočasnému zníženiu počtu dostupných bytov, pretože mnoho z nich zostalo neobývaných a bez údržby rýchlo chátralo.
Socialistický režim si dal za cieľ poskytnúť bývanie širokým vrstvám obyvateľstva. Nešlo len o záležitosť sociálnej spravodlivosti, ale aj o pokus vytvoriť ilúziu spoločenskej rovnosti. Na začiatku boli stavané prevažne tehlové domy, ale v roku 1959 sa komunistická strana rozhodla, že bytovú otázku vyrieši rýchlejšie a efektívnejšie.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
