Najbolestivejšie sú ale slová najbližšej rodiny, ktorá pri pohrebe len ťažko hľadala slová: “Načo mám ešte žiť, keď tu už nie si?” plače nešťastná mama, ktorá prišla o syna na prahu jeho života. Rovnako na dne sa cítil aj jeho brat Matúš: “Milujem ťa, Kikinko. Mal som ťa jedného jediného. Vráť sa mi,“ odkazuje svojmu talentovanému bratovi do neba.
Smúti aj celý zvolenský hokejový klub, ktorý vyvesil čiernu zástavu a ako poctu zriadil nové ocenenie pre mládežnícke kategórie s názvom “Pracant mesiaca – Cena Kika Luntera”. Pred budovou sa už zbierajú sviečky pri Kikovej fotografii a hokejistovi venujú spomienku všetci tí, ktorí ho poznali.
