MARTPO: A čo hovoríte na samotnú odozvu vášho súboja?
„Super, že je okolo toho taký mediálny humbuk. To je fajn … Sorry, že sa vrátim k tomu žmurknutiu, ale ja mu napríklad vidím v očiach strach. Ja to na ľuďoch spoznám. “
Vážne?
„Ja som sa toľkokrát s niekým pobil, aj na ulici. A díval som sa tým ľuďom do očí. Na ľuďoch spoznáte buď bojovníka, alebo niekoho, kto ide do niečoho, čo nepozná. To, že ja mrknem … No, pretože ma pália hrozne oči. Čo s tým mám robiť? To predsa nebola žmurkajúca súťaž. Niečo ako: A kto nemrkne dve minúty … Myslím, že to vôbec nič neznamená.“
Zmenil stare down niečo na tom, ako Rymtusa vnímate?
„Nezmenilo. My sme ale nikdy neboli kamaráti. Na kávičky sme spolu fakt nechodili. Možno len raz, keď sme sa dohovárali na jednom songu. Keby som mal mať zápas s niekým z našej kapely, tak by to bolo divné. Ale tiež by som to dokázal. “
