Za hodinu musíme stihnúť – vyložiť , skontrolovať ,precenit zeleninu.– skontrolovať : šaláty,syr, salámu, šunky, mäso, párky, údeniny, precenit , vyložiť , vykrojiť.
Tak isto mrazené jedlá, nápoje , drogéria a množstvo ďalšieho. A to za jednú hodinu. Samozrejme tento tlak mnohé/mnohý z nás znášajú veľmi ťažko. Je cítiť na pracovisku dusno. Je cítiť zlá atmosféra. Naháňame sa ako takí blbci !
No nakoniec keď sa otvárajú brány nášho obchodu stojíme pripravené/ní na svojich oddeleniach (popri Tom ešte sa snažíme stihnúť to čo sa za tú hodinu nedalo),” začína svoju sťažnosť autorka príspevku.
,,Prichádzajú prví zákazníci . Samozrejme 1 000 druhov syra ale on sa rozčuľuje že práve ten jeden není. Tak sa snažím a utekám mu ho teda nakrájať. Vraciam sa za ním , “ďakujem už ho nechcem , dlho vám to trvalo ”. Podotýkam – otvoriť , nakrájať , priniesť , +- 10 minút. Vážne ?! Nevadí deň sa ešte len začína snáď niekto ocení aj túto našu snahu .
Všetci už máme zaužívané že ŠTVRTOK,PIATOK,SOBOTA necháme v práci aj dušu. Od rána do večera naprataný obchod . Za pultom, mäsami čaká na obsluhu aj 30 zákazníkov na jeden šup. Sme 3 jedna odchádza na prestávku – tie nenávistné pohľady na nás že ako si vôbec dovolí jedná z nás ísť na prestávku.
Milý naši páni… Ehm teda zákazníci TIEŽ SME ĽUDIA – SME SMÄDNÍ, HLADNÍ, UNAVENÍ,BOLIA NÁS NOHY a áno tiež CHODÍME NA ZÁCHOD,” pokračuje v rozprávaní.
,,Dobre takže zostávam tam sama na oddelení salámy, šunky, klobásy, syry, šaláty, údeniny … Áno lietam tam ako handra , nesledujem dianie okolo mňa , Tak prepáč že som si JA NEVŠIMLA že akurát TY si bol na RADE ! Stačí mi to povedať slušne ! Nemusíš hučať! A keď už teda na mňa nahučíš pristúpim ku tebe nech si pýtaš POZERÁŠ JAK BACIL DO LEKÁRNE LEBO NEMÁŠ EŠTE VYBRANÉ ! Akože tak načo tá scéna??? Načo idem do obchodu (o ktorom viem že tieto tri dni je tam vždy plnka ) keď nemám čas ??? Takto to ide 8 hodin v kuse.
Padne čas na moju pauzu Po prejdení z môjho oddelenia na spoločenskú miestnosť ma zastaví ešte 30 ľudí, a keď neviem ich otázku zodpovedať, sú celý bez seba ako to, že ja neviem a neovládam všetko čo sa nachádza v našom obchode hmmmmm. Ani lekár neovláda všetky operácie a choroby sveta.
Sadnem si už na prestávke zapálim cigaretu , a jediné na čo sa zmôžem je sedieť ba vychutnať si to ticho,” doplnila.
,,Prichádza večer naša infáčka žiada nakupujúcich nech sa začnú poberať ku pokladni , za pol hodinu zatvárame. NIE ! JE 20:50 TAK JA SI MUSIM ÍSŤ EŠTE KÚPIŤ SYR (samozrejme že ten čo už nieje a ja mám už stroje umyté) pekne sa ospravedlním a zaprajem pekný zvyšok večera , samozrejme za moje slušné chovanie dostanem vynadané, v tom najhoršom si odnesiem ešte niejaky “titul” tipu “pi*a, drbnuta, ic do pi*e” a podobne ! ” A podobne.
Konečne!!! Je tú koniec!!! Zatvorili sa brány , ešte rýchlo všetko upratať, umyť, potriedit, vymeniť, očistiť A IDE SA DOMOV . Pre mnohé posledný deň pre iné ešte len ten prvý . No už teraz sa cítime tak že zajtrajšok asi ani nepríde,” dodala na záver.
