7 znakov, ktoré nám prezrádzajú, že naša duša je veľmi unavená a pomaly umiera

1. Neustále máme obavy z budúcnosti
Ak vo svojej mysli žijeme stále len v minulosti, máme obavy z budúcnosti alebo máme pocit, že sme uviaznutí v našich životných okolnostiach už príliš dlho, je to pre nás jasným znamením, že sme si nedali žiadnu námahu, aby sme naplnili naše skutočné túžby.

Človek, ktorý sa vo svojom živote naozaj sebarealizuje a pozorne si všíma potreby svojej duše, je so súčasným stavom spokojný, no nebude príliš dlho otáľať a pôjde vo svojom živote ďalej.

Takýto človek hľadí do budúcnosti s nádejou a optimizmom, a zároveň je dosť silný na to, aby vykonal všetko potrebné pre naplnenie svojich potrieb a túžob.

A to, čo nemá vo svojej moci ovplyvniť, nechá už v rukách Vesmíru, Boha či osudu.

Časté obavy môžu byť tiež znakom toho, že by sme sa mali viac zaujímať o naplnenie našich stredných ľudských potrieb ako napr. naplniť si potrebu lásky a spolupatričnosti s inou osobou či v komunite.

Veľmi nám tiež pomôže, keď sa naučíme dôverovať našim vlastným schopnostiam.

2. Opakovane sa snažíme zdôvodňovať si svoje chyby
Keď druhí pravidelne poukazujú na to, že si svoje chyby zdôvodňujeme namiesto toho, aby sme sa radšej za ne jednoducho ospravedlnili, znamená to, že sme uviazli a nie sme ochotní sa z našich chýb poučiť.

Človek, ktorý potreby svojej duše nezanedbáva, si jasne uvedomuje, že jeho konanie má vplyv aj na druhých a ak sa dopustí nejakej chyby, dokáže si to aj priznať.

Budeme potrebovať dostatok sebadôvery a veľa sebalásky na to, aby sme nezabudli, že náš život je dobrý a hodnotný aj napriek tomu, že sme porobili nejaké chyby.

3. Vo svojich myšlienkach znevažujeme samých seba
Jediná osoba, s ktorou strávime celý náš život, sme my sami. A keď nám hlas v našej hlave stále len nadáva, je to jeden z najväčších varovných signálov, že naša duša je vyhladovaná na smrť.

Ak sa v našej mysli sami so sebou rozprávame vždy len negatívnym tónom, znamená to, že naše skutočné Ja v našich hlbinách vie, že niečo s naším životom nie je v poriadku.

To tiež znamená, že väčšina našich „nesprávnych“ životných rozhodnutí je v skutočnosti výsledkom nášho povrchného, „nepravého“ Ja (môže to byť napríklad voľba zamestnania, toxický vzťah, sen, ktorého sme sa vzdali, neschopnosť odpúšťať či pretrvávanie strachu, ktorý sme si priniesli z nášho detstva).

Hlas v našej hlave má však len jediného poslucháča. A žiaľ, jediný spôsob ako si dokáže vynútiť našu pozornosť je, že na nás bude útočiť, alebo nám dokonca začne nadávať.

Z toho všetkého nám vyplýva, že problém nemusí byť vždy len na našej strane, no riešenie je vždy len a len v našich rukách.

Článok pokračuje na ďalšej strane.