„Dievča moje drahé,
v deň, keď ma uvidíš starnúť, ťa žiadam, aby si so mnou mala trpezlivosť, ale hlavne sa snaž porozumieť tomu, čím prechádzam. Ak opakujem to isté niekoľkokrát, neprerušuj ma, aby si povedala: „Pred minútou si povedala presne to isté“.
Len ma počúvaj, prosím. Skús si spomenúť na ten čas, keď si bola malá a ja som ti večer čo večer čítala tú istú rozprávku, kým si nezaspala.
Nehnevaj sa na mňa, keď sa nechcem kúpať. Nerob mi hanbu. Pamätáš si, keď si mala tisíc výhovoriek a ja som musela za tebou bežať, aby som ťa okúpala? Vtedy si bola malé dievča.
Keď zistíš, že sa nedokážem naučiť nové technológie, daj mi čas, aby som sa to naučila a nevenuj mi taký vyčítavý pohľad. Pamätaj, drahá, mala som s tebou veľkú trpezlivosť, keď si sa musela sama naučiť správne jesť, obliekať sa, česať sa a zvládať všetky maličkosti v bežnom živote. Keď príde čas a uvidíš, že som zostarla, maj so mnou trpezlivosť a prejav pochopenie.
Keď stále zabúdam, o čom hovorím, daj mi čas, aby som si to zapamätala. A ak to nezvládnem, nebuď nervózna, netrpezlivá alebo arogantná. Len vo svojom srdci vedz, že najdôležitejšou vecou pre mňa je byť s tebou.
A keď ma moje staré unavené nohy nepustia tak rýchlo ako predtým, podaj mi ruku. Akoby som ti podala ruku ja, keď si sa učila chodiť.
Keď prídu tie dni, nebuď smutná. Len buď so mnou. A pochop ma. Aby mi bolo dovolené ukončiť svoj život s láskou. Veľmi si vážim čas, ktorý spolu trávime. So širokým úsmevom a obrovskou láskou, ktorú som k tebe vždy mala, chcem len povedať: Milujem ťa. Moja drahá dcéra..“
Nebolo to úžasné?
Za všetko vďačíme našim rodičom a keď budú trochu starší, role sa môžu zmeniť, pretože môžu potrebovať vašu pomoc. Preniesli nás životom, a preto si zaslúžia lásku a úctu, ktorú nám od detstva bezpodmienečne dávali.
