Správa lekárov rodičov doslova zranila. Chlapec mal rakovinu, ktorá už napadla kosti, mäkké tkanivá, a dokonca aj tukového tkaniva. Šírila sa veľmi rýchlo. Ihneď sa začala liečba chemoterapiou. Nolan z liečby strácal vlásky a pociťoval neustálu bolesť a únavu.
Najťažšie bolo pre rodičov pozerať sa na svojho syna, ktorý tak trpel a oni mu nemohli pomôcť. Po takmer roku choroba zasiahla srdce i pľúca a malý Nolan, ktorý už ani nejedol, pomaly umieral. Lekári pred rodičmi nič neskrývali, rokovali s nimi na rovinu a ako o priebehu choroby, tak liečby ich podrobne informovali.
Raz, keď sa Ruth, matka chlapca sprchovala, ľahol si malý Nolan v kúpeľni na koberec a povedal jej, že už chce ísť do neba, kde ho už nič nebude bolieť a bude môcť odpočívať, pretože je veľmi unavený.
„Som tak unavený, že už nechcem bojovať mamička.“ Ruth vzala svojho syna do náručia a povedala mu, že v nebi ho už nič bolieť nebude a ona sa tam s ním stretne. Nolan sa na ňu pozrel a povedal jej, že sa na tú cestu teší a bude na ňu čakať.
Druhý deň chlapček upadol do kómy a niekoľko dní potom zomrel. Odišiel v pokoji a matka vie, že už jej chlapčeka, ktorý toľko trpel, nič nebolí a je v nebi s anjelmi, môže sa smiať, behať a robiť všetko to, čo malí chlapci robia.
